Nie som novinár a nikdy som ním ani nechcel byť, píšem len keď mám voľnú chvíľku a tému na jazyku pre nás všetkých a už vôbec sa nesnažím písať účelovo.
Uviesť veci v dnešnej dobe na pravú mieru alebo ich ošatiť do počúvateľnej ale zároveň racionálnej ale praktickej formy je nesmierne náročné. Čo nás robí hrdými Slovákmi? Kvantum okolností a činností okolo nás alebo história, ktorá pretláča cez naše podvedomie vedomú reálnu myšlienku do podoby pocitu hrdosti? Práve toto by sme mali riešiť v dnešných dňoch už len kvôli našej spoločnosti a jej budúcnosti.
Strácame sa, rozpadáme sa, lebo je to naša vizitka zo stôp, ktoré priamočiaro tvorili našu minulosť. Pozor je tu ale záchranný padák alebo ak chcete rezervný a ten je v každom z nás. Stačí len potiahnuť, prebrať sa, aby naše oči zbadali, kde sa nachádza tá a tá svetová strana. Bolo by to už aj dosť praktické, nakoľko padáme z dosť vysokej výšky. Určite nám to nemôže byť jedno! Sme národ a máme sa vzájomne chrániť a vyvíjať do lepších rozmerov tohto sveta. Vážení, bojujme ak máme začo a to stále očividne máme, tak sa obzrime vôkol seba a otvorme myseľ.
Boj je možno prehratý, ale vojna v žiadnom prípade. Cítite ten vánok, ktorý sa k vám zakráda spoza vás samých? Tak to je presne to, o čo vás pripravia dnešné časy, ak im podľahnete. Skúste sa otočiť a otvoriť dokorán to pomyselné okno, nech na vás ešte viac veje vánok, priam vytvorte prievan a čo vám tam po ňom ostane, tak to je vaša jednotlivá zbraň, s ktorou máte nárok narábať a použiť ju na dobré účely. Zo spomienok sa žiť nedá, ale spravia z vás za prítomnosti vašej odvahy a ctižiadostivosti bojovníka dnešných časov - nečasov.