Začať je vraj ťažké a náročné po každej stránke, ale keď sa už niekto rozhodne začať, mal by brať ohľad aj na vedľajšie dopady.
Slovo "do nich", počuť z každej strany a viete čo je ešte počuť? Odpoveď je jednoduchá - viac sa tam toho nezmestilo alebo sa len nechcelo zmestiť. Čiže nepočuť nič iné ako negatíva na adresu súdnictva. Je to už asi zvykom,že keď sa povie „A“, tak sa nepovie to najdôležitejšie „B“. Práve toto „B“ by malo v tomto prípade zjavne vyvážiť to „A“. Lenže koho by zaujímalo nepodstatné „B“,keď sme naučení vzhliadať ku „A“ ako ku niečomu úplne najpodstatnejšiemu a nebeskému.
Poďme sa spolu pozrieť na túto obligátnu otázku bližšie. V dnešných drakonických časoch sme si už nejak tak spoločne zvykli kydať na súdníctvo a na jeho mašinériu,čo nám iné aj ostáva, keď v médiach dennodenne počúvame koho zadržali a obvinili. A áno, aj v tejto sfére „života“sa vyskytujú ľudia, ktorí prekračujú hranice dovoleného a aj zakázaného. Určite im potrebujeme vystaviť účet za to čo urobili, ale čo s tými, čo robia opak a teda držia sa v medziach a snažia sa nám pomáhať ako sa len dá?Nemali by sme ich tiež trochu zviditeľniť, aby aj druhá strana mince zažila svoj lesk a poriadne zažiarila?Odpoveď ste snáď našli sami v sebe skôr ako som ja dopísal túto vetu.
Bravo! Dospeli sme k spoločnej a hlavne správnej myšlienke,že by nemali byť obchádzaní, ale zaslúžili by si tiež svoju zákonnú minútku slávy a vďaky! Vrelo by som chcel odporučiť kompetentným na pozadí tejto scény, aby sa venovali aj takýmto svojim ľudom. Pretože,ak ich prestane baviť to, čo robia a hlavne ako to robia, tak sa tu v nasledujúcich rokoch nebude nič iné robiť len polovať na "lovnú zver"(pri všetkej úcte), ktorá sa z toho návalu pravdepodobne zbesnie a utečie nám z nášho revíru. Les zostane prázdny a ešte k tomu bez svojho prirodzeného „obyvateľa“. Toto nie je to čo si želáme ale to, čoho sa bojíme aj keď o tom vôbec ešte netušíme.
QUID PRO QUO